PONITRIE_img1PONITRIE_img2PONITRIE_img3PONITRIE_text1PONITRIE_text2PONITRIE_text3PONITRIE_text4

Vypočujte si audio Ponitrie

Časť I.

Nahrávala cigánska ľudová hudba v zložení:
husle 1 Milan Rigo (Lužianky), klarinet/saxofón Pavol Lazar (Čakajovce), viola Štefan Kudry (Nitra), c bass Ladislav Kozma (Mojmírovce), cimbal Štefan Kozma (Mojmírovce)

Spev:
Miroslava Zaujcová (3, 7, 8, 12, 13, 14), Margita Jágerová (2, 6), Mariana Szabová (11), Jozef Nitray (1, 4, 5, 9, 10, 15, 16)

Viac o projekte

Ponitrie patrí medzi tie oblasti na Slovensku, ktoré sú zaujímavé nielen prírodnými krásami, ale predovšetkým kultúrno-historickým dedičstvom. Tento región už oddávna lákal našich predkov, po ktorých možno nájsť stopy na viacerých miestach. Historický význam územia zvýrazňuje najmä príchod slovanských kmeňov, ich koncentrácia v oblasti dnešnej Nitry a vznik prvého slovanského kniežatstva. Osou samotnej oblasti je rieka Nitra, ktorá spája najsevernejšie a najjužnejšie časti regiónu a je základom celého vývoja regiónu.

Asi toto hovoria vyhľadávače, ak si do nich vložíte heslo Ponitrie. Čo však znamená oblasť z hľadiska ľudových piesní? Odpoveď nájdeme napríklad v zbierkach Karola Plicku, v ktorých sa venoval Ponitriu a najmä obciam medzi Bošanmi a Drážovcami. Ale predovšetkým v mimoriadne bohatom bádaní Mariana Járeka, ktorý venoval výskumu piesňových zdrojov Ponitria 50 rokov života. Najskôr ako študent, potom primáš vo folklórnom súbore Zobor, vzápätí ako vedecký, pedagogický pracovník Katedry hudobnej výchovy Vysokej školy pedagogickej resp. Univerzity Konštantína filozofa a vedúca osobnosť ľudovej hudby Ponitran. Ale predovšetkým po celé toto obdobie ako systematický zberateľ a upravovateľ. Jeho znalosti o regióne, vlastné piesňové zbierky, no najmä osobitý a originálny pohľad na spôsoby ich úprav, majú pre folklórne hnutie Ponitria mimoriadny, až jednoznačný vplyv. Marian je, a to samozrejme nielen z môjho subjektívneho pohľadu, Plickom Ponitria posledných šesťdesiatych rokov. A aké sú teda ľudové piesne Ponitria? Osobité, ale aj výrazne ovplyvnené migračnými vlnami, ale i susediacimi regiónmi, osobitosťou dolnej zeme.

Mnohí hovoria, že ľudové piesne Ponitria nemajú typický charakter. Ja však tvrdím, že je to inak – majú a veľmi výrazný, možno nám však chýbajú výrazní lokálni interpréti, osobnosti pochádzajúce z našej „role“. Určite je to však iba jeden z dôvodov, možno tu i chýba zanietenie a ochota šíriť prirodzene dedené tradície. Zberateľská a upravovateľská práca Mariana Járeka je i preto dôležitým a možno v budúcnosti základným predpokladom uchovania piesňových tradícii Ponitria.

Rozhovory s Marianom, ako spolupracovať s mojim portálom www.zabudnutepiesne.sk dospeli k zaujímavej alternatíve, priniesť pohľad na ľudové piesňové zdroje Ponitria (zabudnuté, menej známe, no i poznané) pri spojení cigánskej cimbalovej hudby a spevákov z väčšinovej populácie. Využili sme samozrejme skutočnosť, že Mariana táto skupina muzikantov uznáva a rešpektuje. Ako kontakt nám, myslím s radosťou, pomohol pán Milan Rigo (v minulosti hral najmä v SĽUKU, Vojenskom umeleckom súbore, neskôr v rôznych klasických orchestroch vo Viedni, teraz pôsobí predovšetkým ako pedagóg a primáš). Prijal úlohu koordinátora a primáša, oslovil svojich spoluhráčov s rómskym pôvodom, u ktorých mohol byť splnený základný predpoklad – musia to byť osobnosti pochádzajúce z tradičných rómskych muzikantských rodín a zároveň vyprofilované osobnosti, u ktorých bude jasný cigánsky muzikantský rukopis.

Výsledok nahrávok by mal potom pôsobiť jednoducho, Marian nechcel nahrávať z listu (i keď partitúry boli spracované pre každú pieseň), skôr pocitovo – podľa „ucha“ hráčov. Pred nahrávaním sa uskutočnil zámerne iba jeden, dva nácviky, skôr s cieľom  zapamätať si melódie, pre Rómov nové a neznáme. Nahrávanie sa uskutočnilo v štúdiu pána Rajchmana, v ktorom vznikli i iné nahrávky zverejnené na mojom webe. V priebehu dvoch nahrávacích termínov sme nahrali 31 piesní – už podľa toho vidieť, že šlo o veľmi rýchlu prácu, bez opakovaní a opravovania chýb. Ani v procese tvorby mastru nebolo cieľom pomocou softwaru čokoľvek „vylepšiť“. Nahrávky si môžete vypočuť tak ako vznikli, zvukár mal za úlohu urobiť iba istú kompaktnosť kapely a spevákov. Výsledkom nie je unikátny zvuk záznamu, nakoniec to nebol Marianov, ani môj cieľ, ktorým bolo spojenie cigánskych muzikantov a ľudovej piesne Ponitria. Ich dedovia sa v minulosti podieľali zásadným spôsobom na šírení ľudovej piesne. Mali na to množstvo príležitostí, spievalo sa vždy a všade. A cigánske cimbalovky boli vždy k dispozícii. V niektorých nahrávkach cítiť problémy s melodikou a hranie je ťažkopádnejšie, no mnohé sú pre Rómov veľmi prirodzené. Verím, že spolupráca bola pre nich novou skúsenosťou a inšpiráciou. Rovnako ako pre pozvané speváčky ľudových piesní, pani Miroslavu Zaujcovú (pôvodom z Novohradu, žijúcu viac ako 50 rokov v Nitre a Drážovciach, výraznú spevácku osobnosť regiónu a Slovenska, zakladateľku dedinskej folklórnej skupiny Tradície), pani Margitu Jágerovú (pôvodom z Liptova, pôsobiacu v Nitre viac ako 20 rokov, významnú vedeckú a pedagogickú osobnosť Univerzity Konštantína filozofa v Nitre, zakladateľku ženskej speváckej skupiny Vranky a zároveň vyprofilovanú speváčku), pani Marianu Szabovú (jednu z mála lokálnych speváčok ľudových piesní pochádzajúcich z Nitry, zachovávajúcu si lokálny dialekt, učiteľku na základnej škole a dlhoročnú speváčku Ľudovej hudby Ponitran). Mužské spevy som si ponechal ja a verím, že ako Nitran som prispel k zachovaniu dedičstva ľudovej piesne Ponitria.

Nahrávala cigánska ľudová hudba v zložení:

husle 1 Milan Rigo (ročník 1962), klarinet/saxofón Pavol Lazar (1984), viola Dušan Kudry (1977), c bass Ladislav Kozma (1982), cimbal Štefan Kozma (1981)

Nahrávky by mohli byť inšpiráciou pre folklórne súbory a skupiny Ponitria. Budeme šťastní, ak ich aspoň niektoré potešia a inšpirujú. Základné partitúry spracované Marianom Járekom sú k dispozícii.

Prajem pekné počúvanie  

Jozef Nitray